Bežný Slovák pozná literárneho Jánošíka a často si ho stotožňuje aj skutočnosťou. Keď ste videli filmi o národných buditeľoch isto ste postrehli prehnanú románovú formu. Možno Slováci potrebujú romány o ušľachtilom národe plnom supermanov a večných neprajníkov najlepšie Maďarov. Ak si prelistujete školský dejepis ľahko nadobudnete dojem že Slováci sú tí dobrí ktorým chcel stále niekto ubližovať. Je priam ohavné keď aj takú temnú stránku dejín ako prvý slovenský štát nie je schopný dejepis jednoznačne odmietnuť. Tu nastupuje alibizmus slovenských dejín, ktorý nás snaží presvedčiť že sme síce boli fašistická krajina, ale vlastne je to v poriadku. A takto by sme mohli postupovať takmer po každej kapitole našich dejín. V dejepise najdete aj jednu kapitolu o novodobých dejinách. Z farebnej fotografie sa na vás usmieva „tato“ Slovenskej republiky Vladimír Mečiar. Vykreslený ako zakladateľ novodobého Slovenska. No čo tam chýba je (dnes už) historický kontext. Rozdelenie republiky potrebovali Mečiar a spol, ako rýchlejší výťah k moci. A čo sa dialo potom už pozná každý.... zatiaľ. No v dejepise to chýba. Podľa vývoja politickej scény aj vôľa politikov. Postupom času može alibizmus slovenských dejín z Mečiara urobiť ďalšieho Jánošíka alebo národného buditeľa.Vážne chceme nechať v dejepise takto napísané dejiny naších dní. Možno príde nová generácia, ktorá bude chcieť poznať dejiny a nie beletristické romány. A možno treba konečne sebakriticky priznať sa aj k tomu čo sa nám do teraz nehodilo.
3. aug 2005 o 09:12
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 037x
Alibizmus slovenský dejín
Učebnica dejepisu bola počas totalitného režimu nepravdivá a zavádzajúca. No ani v demokracii sa tento fakt nezmenil, len je iným spôsobom nepravdivá a zavádzajúca. Každý štát si svoje národné dejiny idealizuje. Ale naše pôsobia skôr dojmom malého decka, ktoré sa chce do nekonečna vyhovárať.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(4)