Pravdu povediac je to neobvyklá krčma. Na večer sa vyprázdňuje, skoro zatvára, nepočujete vyspevovať podgurážených hostí a obsluha je tam expresne rýchla. Krčmu majú radi aj deti. Hlavne v lete. Za 10 korún tam kúpite pol litra nejakej derivácie kofoly. Dopoludnia tam posedávajú dôchodcovia, alebo tí čo nemajú nič iné na robote. V tom čase sa tam väčšinou čítavajú noviny, ktoré si cestou hostia kúpili v neďalekej PNS-ke. Hlavný prime time má Doma neskoro popoludní. Vtedy je tam plno. Vtedy sú debaty najostrejšie. Vtedy má už každý noviny prečítané. Rečníci spustia, a slovné súboje sa pritvrdzujú. Musíte mať fakt dobrý prehľad aby ste v debate obstáli. Možno diskusia nie je zrovna najintelektuálnejšia a padajú tam neslušné slová, ale za to pravdivá a úprimná. Politikou zničený debatujúci finišujú športom. Ten ich aspoň tak nenaserie, a trošku ukľudní krv. Okolo siedmej prichádzajú posily. Psíčkari. Priviažú psou o stojan pre bicykle alebo k stromu a objednajú jedno veľké. Psíčkari ukončujú fórum. Dávajú za pravdu niektorému z rozvadených rečníkov, nikdy však nenačínajú nové témy. Po ôsmej sa krčma začne vyprázdňovať. O hodinu neskôr ostávajú už len najvernejší a začína sa upratovať. Desať hodín, zamknutá kladka na dverách je jasné znamenie, že dnes tu už neprehovorí ani jeden politológ, filozof alebo analytik.
Drahá som doma
V Košiciach jednej panelákovej štvrti, ktorú časom obrástli obchodné centrá, žije malá krčma. Volá sa „Doma“. Viete je to jeden z posledných mohykánov, kde veľké pivo stojí ešte stále 16 korún. Nemá síce vymoženosti moderných pohostinstiev, ako biliard, džúbox alebo stolný futbal. Ale za to sa tam debatuje. Mnohý zabúdajú, že v správnej krčme sa má nielen piť, ale aj hubu púšťať na špacír.